Východný horizont Spiša vytvára rozložitá silueta Spišského hradu, ktorý je s rozlohou vyše 4 ha jedným z najväčších zrúcaninových hradných komplexov v strednej Európe. V roku 1993 Spišský hrad a kultúrne pamiatky blízkeho okolia zapísali do Zoznamu pamiatok svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Výstavba stredovekého hradu na travertínovej kope sa datuje do začiatku 12. storočia. Najstaršia písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1120. Zo začiatku mal funkciu pohraničnej pevnosti na severnej hranici ranofeudálneho uhorského štátu. Potom sa na niekoľko storočí stal sídlom spišského župana, a tým aj hlavným centrom svetskej moci na Spiši.

V druhej polovici 15. storočia sa o prestavbu hradu zaslúžil nový majiteľ Štefan Zápoľský, ktorý si tu chcel vytvoriť reprezentačné šľachtické sídlo. Na hrade vybudoval palác, rytiersku sieň a kaplnku sv. Alžbety. V hradných komnatách sa narodil aj jeho syn Ján, ktorý sa neskôr stal kráľom Uhorska.

Posledné stavebné práce na hornom hrade riadili Thurzovci a Csákyovci.

V roku 1780 hradný komplex zničil ničivý požiar a Spišský hrad sa postupne zmenil na zrúcaninu. Úplnému spustnutiu Spišského hradu zabránili až pamiatkari, ktorí v roku 1970 začali technicky náročnú konzerváciu hradieb a palácov ohrozených nestabilitou skalného podložia.

V hradnom komplexe sú v súčasnosti umiestnené muzeálne expozície Spišského múzea o dejinách hradu, stredovekých zbraniach a feudálnej justícii.

Krajinou v okolí Spišského hradu vedie pohodlný náučný chodník Sivá Brada - Dreveník. Turisti sa môžu na ôsmich zastávkach oboznámiť s históriou tejto oblasti ako aj jej prírodnými zaujímavosťami.

Prístup: autom na parkovisko pod hradom, odtiaľ pešo asi 10 min., pešo z obce Spišské Podhradie asi 1 hod.